Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo, som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu - ako vinníka. Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a  len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť. Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného  pasu. Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí. Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus. To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete. Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek  Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené.  ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo, som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu - ako vinníka. Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a  len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť. Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného  pasu. Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí. Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus. To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete. Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené. --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Vakcíny a vakcinačné pasy

Slovensko má od polovice januára novú šéfku Stáleho zastúpenia pri Európskej únii. Stala sa ňou veľvyslankyňa Petra Vargová. Pani Vargová pôsobila na zastúpení donedávna, konkrétne do júla minulého roku, ako takzvaná „dvojka“. V lete sa vrátila na Ministerstvo zahraničných vecí do Bratislavy a bola vymenovaná za generálnu riaditeľku sekcie európskej politiky. A bola by ňou doteraz, keby... ...keby sa na jeseň neuvoľnilo miesto šéfa našej európskej misie. Veľvyslanec Peter Javorčík, ktorý ju dovtedy viedol, bol totiž od 1. októbra vymenovaný za generálneho riaditeľa pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie na sekretariáte Rady EÚ. Že pán Javorčík odchádza, to sa samozrejme vedelo dlhšie. Ale zdá sa, že pán minister zahraničných vecí Korčok postavil pri hľadaní jeho nástupcu latku naozaj vysoko. A tak až začiatkom decembra oznámil, že postu sa ujme pani veľvyslankyňa Vargová. Či urobil dobré rozhodnutie, to nechám na vaše posúdenie. Krátko po jej návrate do Bruselu som ju totiž požiadal o rozhovor a ten vám teraz ponúkam. Dozviete sa z neho niečo o tom, ako také „stále zastúpenie“ funguje a prečo je to naša najdôležitejšia diplomatická misia. Rozprávali sme sa aj o tom, ako pandémia ovplyvnila fungovanie európskych inštitúcií a tiež ako bude na Slovensku prebiehať konferencia o budúcnosti EÚ. Prajem vám príjemné počúvanie.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Slovensko má od polovice januára novú šéfku Stáleho zastúpenia pri Európskej únii. Stala sa ňou veľvyslankyňa Petra Vargová. Pani Vargová pôsobila na zastúpení donedávna, konkrétne do júla minulého roku, ako takzvaná „dvojka“. V lete sa vrátila na Ministerstvo zahraničných vecí do Bratislavy a bola vymenovaná za generálnu riaditeľku sekcie európskej politiky. A bola by ňou doteraz, keby... ...keby sa na jeseň neuvoľnilo miesto šéfa našej európskej misie. Veľvyslanec Peter Javorčík, ktorý ju dovtedy viedol, bol totiž od 1. októbra vymenovaný za generálneho riaditeľa pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie na sekretariáte Rady EÚ. Že pán Javorčík odchádza, to sa samozrejme vedelo dlhšie. Ale zdá sa, že pán minister zahraničných vecí Korčok postavil pri hľadaní jeho nástupcu latku naozaj vysoko. A tak až začiatkom decembra oznámil, že postu sa ujme pani veľvyslankyňa Vargová. Či urobil dobré rozhodnutie, to nechám na vaše posúdenie. Krátko po jej návrate do Bruselu som ju totiž požiadal o rozhovor a ten vám teraz ponúkam. Dozviete sa z neho niečo o tom, ako také „stále zastúpenie“ funguje a prečo je to naša najdôležitejšia diplomatická misia. Rozprávali sme sa aj o tom, ako pandémia ovplyvnila fungovanie európskych inštitúcií a tiež ako bude na Slovensku prebiehať konferencia o budúcnosti EÚ. Prajem vám príjemné počúvanie.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

V Bruseli robíme rezortnú politiku aj diplomaciu: Rozhovor s veľvyslankyňou Petrou Vargovou

Prvá epizóda roku 2021 je o sociálnych sieťach a digitálnych platformách a o tom, či majú byť prísnejšie regulované. Viaceré z nich totiž obmedzili - natrvalo alebo dočasne - komunikáciu amerického prezidenta a tým upozornili na svoj obrovský vplyv a moc. Citovaným dôvodom pre naozaj výnimočné - a ako sa ukázalo, aj kontroverzné - rozhodnutie pozastaviť komunikáciu medzi svetovým lídrom číslo jedna a občanmi (a vlastne celým svetom) bol útok stúpencov Donalda Trumpa na Kapitol, sídlo amerického parlamentu. Ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla spoločnosť Twitter: "(...) vyhlásenia prezidenta môžu rôzne druhy publika vnímať mobilizačne, vrátane podnecovania násilia (...). Po vyhodnotení jazyka v týchto tweetoch sme zistili, že tieto tweety porušujú Pravidlá glorifikácie násilia a používateľovi @realDonaldTrump by mali byť okamžite natrvalo pozastavené služby." Tieto kroky veľkých sociálnych sietí a platforiem však znepokojili nielen pána Trumpa a jeho priaznivcov, ale aj ďalších svetových politikov, vrátane napríklad nemeckej kancelárky pani Merkel, francúzskeho ministra hospodárstva a financií Le Maire-a, ale kritické hlasy zazneli aj od eurokomisárov Bretona a Jourovej. Európska únia sa dlhodobo snaží podriadiť fungovanie digitálnych platforiem pravidlám zohľadňujúcim aj verejný záujem. Európsky štandard pre narábanie s dátami užívateľov digitálnych služieb sa stal vzorom pre mnohé iné krajiny. Navyše, ako v prebiehajúcej diskusii zdôraznili eurokomisár pre vnútorný trh pán Thierry Breton aj podpredsedníčka Komisie pani Věra Jourová, Komisia v decembri zverejnila dva nové legislatívne návrhy o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Aby to bolo zaujímavejšie, zavolal som si aj hosťa. Je ním Daniel Duriš, jeden zo zakladateľov a zároveň hlavný konzultant spoločnosti Basta Digital. Daniel dlhé roky pracuje v oblasti optimalizácie pre vyhľadávače, venuje sa digitálnej analytike a automatizácii a integrácii dát. No jeho záber je v skutočnosti omnoho širší, pretože svoju prácu vníma v kontexte internetu ako fenoménu, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. A práve tento presah, táto jeho schopnosť vnímať vzájomné pôsobenie virtuálneho a reálneho sveta robí z Dana ideálneho partnera do tejto diskusie. --- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Prvá epizóda roku 2021 je o sociálnych sieťach a digitálnych platformách a o tom, či majú byť prísnejšie regulované. Viaceré z nich totiž obmedzili - natrvalo alebo dočasne - komunikáciu amerického prezidenta a tým upozornili na svoj obrovský vplyv a moc. Citovaným dôvodom pre naozaj výnimočné - a ako sa ukázalo, aj kontroverzné - rozhodnutie pozastaviť komunikáciu medzi svetovým lídrom číslo jedna a občanmi (a vlastne celým svetom) bol útok stúpencov Donalda Trumpa na Kapitol, sídlo amerického parlamentu. Ako v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla spoločnosť Twitter: "(...) vyhlásenia prezidenta môžu rôzne druhy publika vnímať mobilizačne, vrátane podnecovania násilia (...). Po vyhodnotení jazyka v týchto tweetoch sme zistili, že tieto tweety porušujú Pravidlá glorifikácie násilia a používateľovi @realDonaldTrump by mali byť okamžite natrvalo pozastavené služby." Tieto kroky veľkých sociálnych sietí a platforiem však znepokojili nielen pána Trumpa a jeho priaznivcov, ale aj ďalších svetových politikov, vrátane napríklad nemeckej kancelárky pani Merkel, francúzskeho ministra hospodárstva a financií Le Maire-a, ale kritické hlasy zazneli aj od eurokomisárov Bretona a Jourovej. Európska únia sa dlhodobo snaží podriadiť fungovanie digitálnych platforiem pravidlám zohľadňujúcim aj verejný záujem. Európsky štandard pre narábanie s dátami užívateľov digitálnych služieb sa stal vzorom pre mnohé iné krajiny. Navyše, ako v prebiehajúcej diskusii zdôraznili eurokomisár pre vnútorný trh pán Thierry Breton aj podpredsedníčka Komisie pani Věra Jourová, Komisia v decembri zverejnila dva nové legislatívne návrhy o digitálnych službách a digitálnych trhoch. Aby to bolo zaujímavejšie, zavolal som si aj hosťa. Je ním Daniel Duriš, jeden zo zakladateľov a zároveň hlavný konzultant spoločnosti Basta Digital. Daniel dlhé roky pracuje v oblasti optimalizácie pre vyhľadávače, venuje sa digitálnej analytike a automatizácii a integrácii dát. No jeho záber je v skutočnosti omnoho širší, pretože svoju prácu vníma v kontexte internetu ako fenoménu, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. A práve tento presah, táto jeho schopnosť vnímať vzájomné pôsobenie virtuálneho a reálneho sveta robí z Dana ideálneho partnera do tejto diskusie. --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Potrebujú digitálne platformy pevnejšiu klietku regulácie?

Týždeň pred Vianocami sa mi podarilo vybehnúť z Bruselu takpovediac na otočku do Bratislavy – samozrejme, s platným PCR testom - a zúčastniť sa diskusie s ministrom zahraničných vecí pánom Ivanom Korčokom. Priamy prenos z celej diskusie nazvanej „Hlboká Online“ (podľa adresy centrály našej diplomacie) bežal aj na portáli denníka N, ako aj priamo na fejsbúkovom profile ministerstva. Na tomto, v poradí už treťom vydaní Hlbokej Online, sedeli oproti ministrovi štyria novinári: šéfredaktorka portálu euractiv.sk Zuzana Gabrižová, komentátorka denníka SME Zuzana Kepplová, zástupca šéfredaktora portálu Postoj.sk Jozef Majchrák a ja ako autor Modrej vlny. No a celú diskusiu moderoval šéf zahraničného spravodajstva denníka N Mirek Tóda. Úprimne musím povedať, že ak toto nie je potvrdením obsahovej kvality tohto podcastu, tak potom fakt neviem, čo je. A práve preto som sa rozhodol, že ako vianočný špeciál dám dokopy štyri otázky, ktoré som položil pánovi ministrovi Korčokovi, a jeho odpovede na ne. Každú z nich síce stručne uvediem, ale nekomentujem. Jednak by to asi nebolo celkom fér k pánovi ministrovi, no tiež si myslím, že žiaden komentár vlastne ani nie je potrebný. Pán minister je totiž zdatný diskutér, stačí ho len pozorne počúvať. Moja prvá otázka sa týkala toho, či má slovenský minister zahraničných vecí bližšie k pozícii „Európa národných štátov“, alebo naopak, ku „Spojeným štátom európskym“. Druhá otázka, ktorú som pánovi ministrovi Korčokovi položil, sa týkala európskeho kontextu reformy slovenskej justície. Formuloval som ju takto: V tretej otázke som reagoval na predchádzajúcu debatu o slovenskej zahraničnej politike v Bielorusku. Otázku som však formuloval širšie, pretože viac ako obsah politiky ma zaujímali jej nositelia, diplomati a politici – špeciálne vtedy, ak sa z bývalých diplomatov stanú politici a naopak. Práve ten prvý prípad sa týka aj pána ministra Korčoka. No a v mojej poslednej otázke som sa dotkol mojej takpovediac srdcovej témy, totiž nadväzovania osobných vzťahov slovenských politikov s ich európskymi kolegami, predovšetkým na tej najvyššej úrovni. Pán minister totiž v predchádzajúcej odpovedi na inú otázku asi mnohých prekvapil, keď povedal, že predseda vlády pán Matovič dokáže aj napriek určitým jazykovým obmedzeniam efektívne komunikovať s inými európskymi lídrami aj bez tlmočníkov, napriamo, takpovediac medzi štyrmi očami. Odpovede pána ministra Korčoka na všetky štyri moje otázky boli zaujímavé. Nájdete ich priamo v podcaste. A pozývam vás aj na moju stránku www.modravlna.eu, kde sa môžete prihlásiť aj k odberu newslettru. Na stránke nájdete aj všetky doterajšie epizódy, prepisy väčšiny z nich a tiež odkazy na moje publikované články o európskej aj slovenskej politike. Nakoniec by som vás chcel poprosiť, aby ste zdieľaním na sociálnych sieťach Modrú vlnu odporučili aj vašim priateľom a známym. Dávajte si pozor na zdravie a nech je k nám rok 2021 láskavejší, než bol tento.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Týždeň pred Vianocami sa mi podarilo vybehnúť z Bruselu takpovediac na otočku do Bratislavy – samozrejme, s platným PCR testom - a zúčastniť sa diskusie s ministrom zahraničných vecí pánom Ivanom Korčokom. Priamy prenos z celej diskusie nazvanej „Hlboká Online“ (podľa adresy centrály našej diplomacie) bežal aj na portáli <a href="https://fb.watch/2Dt94mUD2A/" rel="nofollow" target="_blank">denníka N</a>, ako aj priamo na <a href="https://fb.watch/2Dt42VKc3W/" rel="nofollow" target="_blank">fejsbúkovom profile ministerstva</a>. Na tomto, v poradí už treťom vydaní Hlbokej Online, sedeli oproti ministrovi štyria novinári: šéfredaktorka portálu <a href="http://euractiv.sk" rel="nofollow" target="_blank">euractiv.sk</a> Zuzana Gabrižová, komentátorka denníka SME Zuzana Kepplová, zástupca šéfredaktora portálu <a href="http://Postoj.sk" rel="nofollow" target="_blank">Postoj.sk</a> Jozef Majchrák a ja ako autor Modrej vlny. No a celú diskusiu moderoval šéf zahraničného spravodajstva denníka N Mirek Tóda. Úprimne musím povedať, že ak toto nie je potvrdením obsahovej kvality tohto podcastu, tak potom fakt neviem, čo je. A práve preto som sa rozhodol, že ako vianočný špeciál dám dokopy štyri otázky, ktoré som položil pánovi ministrovi Korčokovi, a jeho odpovede na ne. Každú z nich síce stručne uvediem, ale nekomentujem. Jednak by to asi nebolo celkom fér k pánovi ministrovi, no tiež si myslím, že žiaden komentár vlastne ani nie je potrebný. Pán minister je totiž zdatný diskutér, stačí ho len pozorne počúvať. Moja prvá otázka sa týkala toho, či má slovenský minister zahraničných vecí bližšie k pozícii „Európa národných štátov“, alebo naopak, ku „Spojeným štátom európskym“. Druhá otázka, ktorú som pánovi ministrovi Korčokovi položil, sa týkala európskeho kontextu reformy slovenskej justície. Formuloval som ju takto: V tretej otázke som reagoval na predchádzajúcu debatu o slovenskej zahraničnej politike v Bielorusku. Otázku som však formuloval širšie, pretože viac ako obsah politiky ma zaujímali jej nositelia, diplomati a politici – špeciálne vtedy, ak sa z bývalých diplomatov stanú politici a naopak. Práve ten prvý prípad sa týka aj pána ministra Korčoka. No a v mojej poslednej otázke som sa dotkol mojej takpovediac srdcovej témy, totiž nadväzovania osobných vzťahov slovenských politikov s ich európskymi kolegami, predovšetkým na tej najvyššej úrovni. Pán minister totiž v predchádzajúcej odpovedi na inú otázku asi mnohých prekvapil, keď povedal, že predseda vlády pán Matovič dokáže aj napriek určitým jazykovým obmedzeniam efektívne komunikovať s inými európskymi lídrami aj bez tlmočníkov, napriamo, takpovediac medzi štyrmi očami. Odpovede pána ministra Korčoka na všetky štyri moje otázky boli zaujímavé. Nájdete ich priamo v podcaste. A pozývam vás aj na moju stránku <a href="http://www.modravlna.eu/" rel="nofollow" target="_blank">www.modravlna.eu</a>, kde sa môžete prihlásiť aj k odberu newslettru. Na stránke nájdete aj všetky doterajšie epizódy, prepisy väčšiny z nich a tiež odkazy na moje publikované články o európskej aj slovenskej politike. Nakoniec by som vás chcel poprosiť, aby ste zdieľaním na sociálnych sieťach Modrú vlnu odporučili aj vašim priateľom a známym. Dávajte si pozor na zdravie a nech je k nám rok 2021 láskavejší, než bol tento.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Špeciál: 4 otázky pre ministra Korčoka

Témou podcastu je dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o sedemročnom rozpočte, Fonde obnovy a o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Bude však aj o tom, ako dva členské štáty, Maďarsko a Poľsko, túto dohodu vzápätí zablokovali v snahe vynútiť si ústupky týkajúce sa previazanosti eurofondov a dodržiavania pravidiel právneho štátu. Má takáto taktika založená na vydieraní ostatných šancu na úspech? Spolu sa na to pozrieme.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Témou podcastu je dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o sedemročnom rozpočte, Fonde obnovy a o mechanizme EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Bude však aj o tom, ako dva členské štáty, Maďarsko a Poľsko, túto dohodu vzápätí zablokovali v snahe vynútiť si ústupky týkajúce sa previazanosti eurofondov a dodržiavania pravidiel právneho štátu. Má takáto taktika založená na vydieraní ostatných šancu na úspech? Spolu sa na to pozrieme.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Maďarsko-poľské manévre bez koncovky

(...) Tento „riadny“ samit mal z môjho pohľadu dva vtipné momenty a jeden z nich súvisel práve s rozhodnutím predsedu Rady pána Michela zavolať v októbri európskych lídrov pre istotu hneď na dve stretnutia. Fínska premiérka Sanna Marin totiž na tom druhom už nevydržala a požiadala Michela, aby nabudúce „veľmi starostlivo zvážil“ (presne tento výraz údajne použila), kedy je treba zvolávať samity a kedy ich môže nahradiť videokonferencia. Zdôvodnila to zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou. Podobnú pripomienku údajne pánovi Michelovi tlmočila aj dánska premiérka Mette Frederiksen.(...) Prvý októbrový samit nemal byť vôbec v októbri, ale už v septembri. Pán Michel však musel termín posunúť, pretože po kontakte s človekom, ktorý testoval pozitívne na Covid-19, musel v súlade s belgickými pravidlami ísť do domácej karantény. Jasnejší signál, že epidemiologická situácia sa po dovolenkách zhoršila, asi ani nemohol dostať. Ale čomu by predseda Európskej rady predsedal, ak by sa jeho inštitúcia prestala schádzať? Videokonferencii? Každý politik v jeho situácii by chápal, že stretnutia jednoducho musia byť. Tak boli v októbri hneď dve. (...) Lenže šéfky a šéfovia vlád nepatria k tým, ktorí nevedia, čo s časom, zvlášť vtedy, keď musia čeliť druhej vlne pandemického ochorenia. Diplomaticky formulovaná zdvorilá prosba, aby predseda Rady v budúcnosti „veľmi starostlivo zvážil“, či sa fakt treba stretnúť aj fyzicky, je v skutočnosti kritika: ten, kto takúto prosbu vyslovil, si totiž myslí, že aktuálne stretnutie bolo v tejto forme zbytočným zdravotným rizikom pre všetkých zúčastnených – zbytočným preto, lebo preberané témy svojou dôležitosťou jednoducho toto riziko nevyvažovali. Zvlášť keď krátko po začiatku samitu z neho narýchlo a nečakane odišla predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen. Dôvod: musela odísť do domácej karantény, pretože u jedného z jej spolupracovníkov test potvrdil koronavírus. Menej diplomaticky by sa prosba o „veľmi starostlivé zváženie“ dala formulovať aj jadrnejšie: „To fakt kvôli tomuto sme sa sem museli na dva dni trepať, riskujúc pritom zdravie, zatiaľ čo doma zúri korona a my musíme riešiť všetky tie krízové štáby a opatrenia?! Nech ti nešibe!“--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

(...) Tento „riadny“ samit mal z môjho pohľadu dva vtipné momenty a jeden z nich súvisel práve s rozhodnutím predsedu Rady pána Michela zavolať v októbri európskych lídrov pre istotu hneď na dve stretnutia. Fínska premiérka Sanna Marin totiž na tom druhom už nevydržala a požiadala Michela, aby nabudúce „veľmi starostlivo zvážil“ (presne tento výraz údajne použila), kedy je treba zvolávať samity a kedy ich môže nahradiť videokonferencia. Zdôvodnila to zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou. Podobnú pripomienku údajne pánovi Michelovi tlmočila aj dánska premiérka Mette Frederiksen.(...) Prvý októbrový samit nemal byť vôbec v októbri, ale už v septembri. Pán Michel však musel termín posunúť, pretože po kontakte s človekom, ktorý testoval pozitívne na Covid-19, musel v súlade s belgickými pravidlami ísť do domácej karantény. Jasnejší signál, že epidemiologická situácia sa po dovolenkách zhoršila, asi ani nemohol dostať. Ale čomu by predseda Európskej rady predsedal, ak by sa jeho inštitúcia prestala schádzať? Videokonferencii? Každý politik v jeho situácii by chápal, že stretnutia jednoducho musia byť. Tak boli v októbri hneď dve. (...) Lenže šéfky a šéfovia vlád nepatria k tým, ktorí nevedia, čo s časom, zvlášť vtedy, keď musia čeliť druhej vlne pandemického ochorenia. Diplomaticky formulovaná zdvorilá prosba, aby predseda Rady v budúcnosti „veľmi starostlivo zvážil“, či sa fakt treba stretnúť aj fyzicky, je v skutočnosti kritika: ten, kto takúto prosbu vyslovil, si totiž myslí, že aktuálne stretnutie bolo v tejto forme zbytočným zdravotným rizikom pre všetkých zúčastnených – zbytočným preto, lebo preberané témy svojou dôležitosťou jednoducho toto riziko nevyvažovali. Zvlášť keď krátko po začiatku samitu z neho narýchlo a nečakane odišla predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen. Dôvod: musela odísť do domácej karantény, pretože u jedného z jej spolupracovníkov test potvrdil koronavírus. Menej diplomaticky by sa prosba o „veľmi starostlivé zváženie“ dala formulovať aj jadrnejšie: „To fakt kvôli tomuto sme sa sem museli na dva dni trepať, riskujúc pritom zdravie, zatiaľ čo doma zúri korona a my musíme riešiť všetky tie krízové štáby a opatrenia?! Nech ti nešibe!“--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Aj samity majú vtipné momenty

Možno viete a možno nie, ale Modrá vlna minulý týždeň takmer vyhrala Novinársku cenu za rok 2019 v kategórii občianskej žurnalistiky. Hovorím o tom preto, lebo som na túto nomináciu poroty veľmi pyšný. Jasné, tento podcast nevznikol kvôli cenám, ale je to veľmi príjemný pocit, ak ľudia z prostredia profesionálnej žurnalistiky pochvália to, čo robíte. Naozaj, veľmi príjemný. Dnešná epizóda bude zase raz trochu netypická, lebo veď treba si posúvať vlastné mantinely, všakáno. A takto som si ich posunul aj ja minulý týždeň. Na štvrtok a piatok bol zvolaný samit šéfov vlád a hláv členských štátov EÚ a mne vo štvrtok večer napadlo, že veď to predsa znamená, že tu k nám do Bruselu opäť zavítal aj náš slovenský premiér pán Matovič – a určite bude aj nejaký brífing. A keďže mi nominácia na novinársku cenu dodala guráž, povedal som si – skús ty pekne napísať email na Stále zastúpenie Slovenska pri EÚ a spýtaj sa, či by sa nedalo pánovi premiérovi položiť pár otázok? Aby sme si rozumeli: hovoríme o historicky prvej tlačovke, na ktorú som išiel pod hlavičkou podcastu Modrá vlna. Ako zástupca seriózneho média. Pre šéfa slovenskej vlády som si pripravil tri otázky, ktoré súviseli s témami samitu. Nakoniec som mu položil len druhú a tretiu, ale v podcaste budem hovoriť aj o tej prvej, pretože sa mi zdá zaujímavá.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Možno viete a možno nie, ale Modrá vlna minulý týždeň <a href="https://www.novinarskacena.sk/nominacie-za-rok-2019" rel="nofollow" target="_blank">takmer vyhrala</a> Novinársku cenu za rok 2019 v kategórii občianskej žurnalistiky. Hovorím o tom preto, lebo som na túto nomináciu poroty veľmi pyšný. Jasné, tento podcast nevznikol kvôli cenám, ale je to veľmi príjemný pocit, ak ľudia z prostredia profesionálnej žurnalistiky pochvália to, čo robíte. Naozaj, veľmi príjemný. Dnešná epizóda bude zase raz trochu netypická, lebo veď treba si posúvať vlastné mantinely, všakáno. A takto som si ich posunul aj ja minulý týždeň. Na štvrtok a piatok bol zvolaný samit šéfov vlád a hláv členských štátov EÚ a mne vo štvrtok večer napadlo, že veď to predsa znamená, že tu k nám do Bruselu opäť zavítal aj náš slovenský premiér pán Matovič – a určite bude aj nejaký brífing. A keďže mi nominácia na novinársku cenu dodala guráž, povedal som si – skús ty pekne napísať email na Stále zastúpenie Slovenska pri EÚ a spýtaj sa, či by sa nedalo pánovi premiérovi položiť pár otázok? Aby sme si rozumeli: hovoríme o historicky prvej tlačovke, na ktorú som išiel pod hlavičkou podcastu Modrá vlna. Ako zástupca seriózneho média. Pre šéfa slovenskej vlády som si pripravil tri otázky, ktoré súviseli s témami samitu. Nakoniec som mu položil len druhú a tretiu, ale v podcaste budem hovoriť aj o tej prvej, pretože sa mi zdá zaujímavá.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Matovič v Bruseli

Máme za sebou jeden z highlightov európskeho politického roka – správu predsedníčky Komisie pani Ursuly von der Leyen o stave Únie. Predniesla ju len pred pár dňami, konkrétne v stredu 16. septembra na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá sa výnimočne konala v Bruseli, a nie v Štrasburgu. A toto vydanie Modrej vlny budem venovať práve a len tejto správe s dôrazom na niektoré súvislosti, ktoré považujem za dôležité alebo zaujímavé. Pri počúvaní alebo čítaní správy o stave Únie v podaní Ursuly von der Leyen divákovi alebo čitateľovi ľahko môže uniknúť jeden dôležitý moment: hoci prejav odznel v pléne Európskeho parlamentu, veľká časť z neho bola adresovaná premiérom členských štátov, nie poslancom. Predsedníčka Komisie sa zároveň vyhla tomu, aby priamo podporila konkrétne požiadavky Parlamentu týkajúce sa budúceho sedemročného rozpočtu. Pritom v minulosti Komisia rada využila každú príležitosť na to, aby cez spojenectvo s Parlamentom oslabila pozície členských štátov v Rade EÚ. Čo sa zmenilo? Zmenili sa dve veci. Predovšetkým, objavila sa pandémia Covid-19, ktorá si vyžiadala sériu bezprecedentných rozhodnutí od šéfov vlád a štátov. Tieto rozhodnutia nemohol v Únii urobiť nikto iný, no tým, že ich urobili, posilnili šéfovia vlád svoju pozíciu ako kolektívneho krízového manažmentu Únie. A urobili to na úkor paralyzovaného Európskeho parlamentu.  Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené.  ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Máme za sebou jeden z highlightov európskeho politického roka – <a href="https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/speech_20_1655" rel="nofollow" target="_blank">správu</a> predsedníčky Komisie pani Ursuly von der Leyen o stave Únie. Predniesla ju len pred pár dňami, konkrétne v stredu 16. septembra na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, ktorá sa výnimočne konala v Bruseli, a nie v Štrasburgu. A toto vydanie Modrej vlny budem venovať práve a len tejto správe s dôrazom na niektoré súvislosti, ktoré považujem za dôležité alebo zaujímavé. Pri počúvaní alebo čítaní správy o stave Únie v podaní Ursuly von der Leyen divákovi alebo čitateľovi ľahko môže uniknúť jeden dôležitý moment: hoci prejav odznel v pléne Európskeho parlamentu, veľká časť z neho bola adresovaná premiérom členských štátov, nie poslancom. Predsedníčka Komisie sa zároveň vyhla tomu, aby priamo podporila konkrétne požiadavky Parlamentu týkajúce sa budúceho sedemročného rozpočtu. Pritom v minulosti Komisia rada využila každú príležitosť na to, aby cez spojenectvo s Parlamentom oslabila pozície členských štátov v Rade EÚ. Čo sa zmenilo? Zmenili sa dve veci. Predovšetkým, objavila sa pandémia Covid-19, ktorá si vyžiadala sériu bezprecedentných rozhodnutí od šéfov vlád a štátov. Tieto rozhodnutia nemohol v Únii urobiť nikto iný, no tým, že ich urobili, posilnili šéfovia vlád svoju pozíciu ako kolektívneho krízového manažmentu Únie. A urobili to na úkor paralyzovaného Európskeho parlamentu. Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené. --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Správa o stave Únie a oslabený Parlament

Dalibor Roháč

Po letnej prestávke prichádza nová séria podcastu Modrá vlna. Európu čaká zaujímavá a zároveň aj trochu konfliktná jeseň, pretože na stole je rámcový rozpočet Únie na najbližších sedem rokov a spolu s ním mimoriadny balík určený na obnovu európskych ekonomík postihnutých dôsledkami pandémie Covid-19. No a s tým samozrejme súvisí aj príprava nášho národného plánu obnovy a reforiem. Som si istý, že hľadanie dohody vo vládnej koalícii o politických prioritách a peniazoch nebude ani jednoduché, ani pokojné. A neprekvapilo by ma ani to, ak by poslanci Národnej rady prišli s požiadavkou zapojiť náš domáci parlament do rozhodovania o budúcich reformách ešte predtým, než ich Komisia v apríli definitívne schváli – podobnú ambíciu už totiž avizovali aj hlavné politické skupiny v Európskom parlamente. No je tu aj návrh nástrojov na monitorovanie fungovania právneho štátu v členských štátoch EÚ vrátane automatických finančných sankcií. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, A zdrojom konfliktu môžu byť aj návrhy na zavedenie nových vlastných zdrojov, čiže príjmov európskeho rozpočtu, jednoducho povedané, nových daní. A ďalší návrh na reformu azylového systému, čo znamená, že sa bude hovoriť aj o kvótach. Do toho určite prídu  snahy o harmonizáciu opatrení proti šíreniu pandémie, ďalšie protesty proti noseniu rúšok a pravdepodobne asi sto iných vecí. Bude veselo. Nuž a práve preto budem dnes hovoriť o niečom celkom inom – o knihe Luuka van Middelaara ktorá má názov “Alarums and Excursions” a o jeho myšlienke, že na európskej úrovni existujú dva typy rozhodovania: rozhodovanie o pravidlách a rozhodovanie o reakciách na neplánované a nečakané udalosti. Nebudem hovoriť sám – mojím spoludiskutérom je Dalibor Roháč, zahraničnopolitický analytik, publicista a autor dvoch kníh, jednej o globalizme a druhej o Európskej únii.  Literatúra: Luuk van Middelaar: Alarums and Excursions: Improvising Politics on the European Stage https://www.amazon.com/Alarums-Excursions-Improvising-Politics-European/dp/1788211723  ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Po letnej prestávke prichádza nová séria podcastu Modrá vlna. Európu čaká zaujímavá a zároveň aj trochu konfliktná jeseň, pretože na stole je rámcový rozpočet Únie na najbližších sedem rokov a spolu s ním mimoriadny balík určený na obnovu európskych ekonomík postihnutých dôsledkami pandémie Covid-19. No a s tým samozrejme súvisí aj príprava nášho národného plánu obnovy a reforiem. Som si istý, že hľadanie dohody vo vládnej koalícii o politických prioritách a peniazoch nebude ani jednoduché, ani pokojné. A neprekvapilo by ma ani to, ak by poslanci Národnej rady prišli s požiadavkou zapojiť náš domáci parlament do rozhodovania o budúcich reformách ešte predtým, než ich Komisia v apríli definitívne schváli – podobnú ambíciu už totiž avizovali aj hlavné politické skupiny v Európskom parlamente. No je tu aj návrh nástrojov na monitorovanie fungovania právneho štátu v členských štátoch EÚ vrátane automatických finančných sankcií. A aby to bolo ešte komplikovanejšie, A zdrojom konfliktu môžu byť aj návrhy na zavedenie nových vlastných zdrojov, čiže príjmov európskeho rozpočtu, jednoducho povedané, nových daní. A ďalší návrh na reformu azylového systému, čo znamená, že sa bude hovoriť aj o kvótach. Do toho určite prídu  snahy o harmonizáciu opatrení proti šíreniu pandémie, ďalšie protesty proti noseniu rúšok a pravdepodobne asi sto iných vecí. Bude veselo. Nuž a práve preto budem dnes hovoriť o niečom celkom inom – o knihe Luuka van Middelaara ktorá má názov “Alarums and Excursions” a o jeho myšlienke, že na európskej úrovni existujú dva typy rozhodovania: rozhodovanie o pravidlách a rozhodovanie o reakciách na neplánované a nečakané udalosti. Nebudem hovoriť sám – mojím spoludiskutérom je Dalibor Roháč, zahraničnopolitický analytik, publicista a autor dvoch kníh, jednej o globalizme a druhej o Európskej únii. Literatúra: Luuk van Middelaar: Alarums and Excursions: Improvising Politics on the European Stage <a href="https://www.amazon.com/Alarums-Excursions-Improvising-Politics-European/dp/1788211723" rel="nofollow" target="_blank">https://www.amazon.com/Alarums-Excursions-Improvising-Politics-European/dp/1788211723</a> --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Politika pravidiel versus politika improvizácie (hosť: Dalibor Roháč)

V tejto epizóde hovorím nielen o nástroji na obnovu európskych ekonomík, ale najmä o tom, či prijatie tohto nástroja bude pre Európsku úniu takým významným krokom smerom k federalizácii, ako bolo znárodnenie dlhov vtedy ešte len trinástich amerických štátov centrálnou americkou vládou. Pomáham si pritom myšlienkami historika Timothy Snydera a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Thomasa Sargenta:  Prednáška Timothy Snydera pre Dom európskej histórie, 1.7.2020 Nobelovská prednáška Thomasa Sargenta, 9.12.2011  ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

V tejto epizóde hovorím nielen o nástroji na obnovu európskych ekonomík, ale najmä o tom, či prijatie tohto nástroja bude pre Európsku úniu takým významným krokom smerom k federalizácii, ako bolo znárodnenie dlhov vtedy ešte len trinástich amerických štátov centrálnou americkou vládou. Pomáham si pritom myšlienkami historika Timothy Snydera a nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Thomasa Sargenta: <a href="https://youtu.be/9BwZpiUSgpU" rel="nofollow" target="_blank">Prednáška Timothy Snydera pre Dom európskej histórie</a>, 1.7.2020 <a href="https://youtu.be/Cl0QYkez-BE" rel="nofollow" target="_blank">Nobelovská prednáška Thomasa Sargenta</a>, 9.12.2011 --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Hamiltonovský moment: Spoločný dlh nestačí, treba aj dane

Provokujúce zamyslenia nad tým, čo sa práve deje v Európe a ako sa nás to týka na Slovensku. Pripravuje Peter Stach.

Témou tejto epizódy nie je aktuálne dianie v Únii, korona ani ekonomika. Namiesto toho budeme hovoriť o férovosti. O tom, čo si pod týmto slovom predstavujú občania Európskej únie vrátane Slovenska a tiež o tom, či majú pocit, že ich život – a krajina v ktorej ho žijú – je férový, alebo nie. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie totiž pred pár dňami vydalo viac než stostranovú štúdiu, ktorá sa venuje práve férovosti. Jej názov je „Beyond Averages“: "beyond" znamená za, ale v zmysle nejakého prekonania alebo presahu, "average" je priemer. Čiže ten názov je taká slovná hračka, ktorá naznačuje, že ambíciou tejto štúdie je ísť „za“ štatistické priemery odpovedí a dát, respektíve odhaliť, čo sa za týmito číslami skrýva. Podnadpis znie: Férovosť v ekonomike, ktorá pracuje pre ľudí - a to už netreba nijako zvlášť vysvetľovať. O tejto férovosti sa budem rozprávať s mojím hosťom pánom Vladimírom Šuchom, ktorý je bývalým generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra Európskej komisie a pred pár dňami bol vymenovaný za poradcu pre vzdelávanie, kultúru a mládež v Európskej komisii na generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Témou tejto epizódy nie je aktuálne dianie v Únii, korona ani ekonomika. Namiesto toho budeme hovoriť o férovosti. O tom, čo si pod týmto slovom predstavujú občania Európskej únie vrátane Slovenska a tiež o tom, či majú pocit, že ich život – a krajina v ktorej ho žijú – je férový, alebo nie. <a href="https://ec.europa.eu/jrc/en" rel="nofollow" target="_blank">Spoločné výskumné centrum Európskej komisie</a> totiž pred pár dňami vydalo viac než stostranovú <a href="https://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC118959/fr_fairness_online.pdf?fbclid=IwAR3G4KlEDzfjvDHjeXApTYGa3AMHL6N3AVIsusstXOy_bXDBUOUI-76p_Lc" rel="nofollow" target="_blank">štúdiu</a>, ktorá sa venuje práve férovosti. Jej názov je „Beyond Averages“: "beyond" znamená za, ale v zmysle nejakého prekonania alebo presahu, "average" je priemer. Čiže ten názov je taká slovná hračka, ktorá naznačuje, že ambíciou tejto štúdie je ísť „za“ štatistické priemery odpovedí a dát, respektíve odhaliť, čo sa za týmito číslami skrýva. Podnadpis znie: Férovosť v ekonomike, ktorá pracuje pre ľudí - a to už netreba nijako zvlášť vysvetľovať. O tejto férovosti sa budem rozprávať s mojím hosťom pánom <a href="https://twitter.com/VladimirSucha?s=20" rel="nofollow" target="_blank">Vladimírom Šuchom</a>, ktorý je bývalým generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra Európskej komisie a pred pár dňami bol vymenovaný za poradcu pre vzdelávanie, kultúru a mládež v Európskej komisii na generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Férovosť v Európe

Veľa sa teraz hovorí o návrhu Európskej komisie na viacročný rozpočet plus balík pomoci pre krízou najviac zasiahnuté členské štáty. A keďže to vyzerá tak, že Slovensko by malo z tohto balíka dostať nejakých 8-10 mld EUR, tak sa všetci opatrne tešíme. Akože hurá, bude sa nám po kríze ľahšie dýchať, všetko zreformujeme, čo sa len bude dať, a to za peniaze niekoho iného. No a ak je táto naša nová vláda len trochu lepšia od tej predošlej – čo nepochybne je, pretože tá predošlá bola ale fakt veľmi zlá, alebo povedzme to jemnejšie, veľmi unavená vládnutím – potom z takéhoto veľkého balíka dokážeme vyťažiť naozaj veľa. Hádam aj položiť základy pre prosperitu našej krásnej krajiny na najbližších hádam aj niekoľko desiatok rokov. Čiže vidíme, ako vo väčšine médií aj u väčšiny politikov vládne akýsi opatrný optimizmus, ktorého zdrojom je to, že s takýmto veľkým balíkom peňazí pre Slovensko asi nikto nerátal. A to, že sme s ním nerátali, má asi dva hlavné dôvody. Jednak nám je ako krajine myšlienka solidarity medzi štátmi cudzia a neveríme jej. Som hlboko presvedčený, že ak by tie kalkulácie, na základe ktorých nám tentokrát pripadli toľké miliardy, vyšli inak, povedzme tak, ako susednej Českej republike, ktorá do balíku vyčleneného na tie mimoriadne opatrenia ekonomickej pomoci viac prispeje, než z neho bude čerpať, zavládol by u nás rovnaký plač a škrípanie zubov, ako v kancelárii českého premiéra. No a druhým dôvodom je to, že si ešte asi celkom neuvedomujeme, čo to vlastne znamená, keď na základe nejakých vybraných objektívnych kritérií a dát úradníci v Európskej komisii dospejú k záveru, že Slovensko bude fakt potrebovať veľa peňazí. To veru nemusí byť tak úplne dobrá správa.  V podcaste je použitý citát z rozhovoru Anny Žitnej Lúčaiovej s Katarínou Mathernovou, TA3 04/06/2020 link: https://bit.ly/2MuATnx   ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Veľa sa teraz hovorí o návrhu Európskej komisie na viacročný rozpočet plus balík pomoci pre krízou najviac zasiahnuté členské štáty. A keďže to vyzerá tak, že Slovensko by malo z tohto balíka dostať nejakých 8-10 mld EUR, tak sa všetci opatrne tešíme. Akože hurá, bude sa nám po kríze ľahšie dýchať, všetko zreformujeme, čo sa len bude dať, a to za peniaze niekoho iného. No a ak je táto naša nová vláda len trochu lepšia od tej predošlej – čo nepochybne je, pretože tá predošlá bola ale fakt veľmi zlá, alebo povedzme to jemnejšie, veľmi unavená vládnutím – potom z takéhoto veľkého balíka dokážeme vyťažiť naozaj veľa. Hádam aj položiť základy pre prosperitu našej krásnej krajiny na najbližších hádam aj niekoľko desiatok rokov. Čiže vidíme, ako vo väčšine médií aj u väčšiny politikov vládne akýsi opatrný optimizmus, ktorého zdrojom je to, že s takýmto veľkým balíkom peňazí pre Slovensko asi nikto nerátal. A to, že sme s ním nerátali, má asi dva hlavné dôvody. Jednak nám je ako krajine myšlienka solidarity medzi štátmi cudzia a neveríme jej. Som hlboko presvedčený, že ak by tie kalkulácie, na základe ktorých nám tentokrát pripadli toľké miliardy, vyšli inak, povedzme tak, ako susednej Českej republike, ktorá do balíku vyčleneného na tie mimoriadne opatrenia ekonomickej pomoci viac prispeje, než z neho bude čerpať, zavládol by u nás rovnaký plač a škrípanie zubov, ako v kancelárii českého premiéra. No a druhým dôvodom je to, že si ešte asi celkom neuvedomujeme, čo to vlastne znamená, keď na základe nejakých vybraných objektívnych kritérií a dát úradníci v Európskej komisii dospejú k záveru, že Slovensko bude fakt potrebovať veľa peňazí. To veru nemusí byť tak úplne dobrá správa. V podcaste je použitý citát z rozhovoru Anny Žitnej Lúčaiovej s Katarínou Mathernovou, TA3 04/06/2020 link: <a href="https://bit.ly/2MuATnx" rel="nofollow" target="_blank">https://bit.ly/2MuATnx</a> --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Únia nám dá miliardy navyše. Máme sa tešiť?

V tejto epizóde Modrej vlny sa spolu s právnikom Jakubom Joštom rozprávame o nedávnom rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, ktorý obvinil Súdny dvor EÚ, že tento prekročil svoje právomoci, keď odobril program Európskej centrálnej banky na nákup dlhopisov členských štátov v roku 2015. Nemecký súd vo svojom rozsudku preto vyhlásil nález Súdneho dvora EÚ za neplatný na území Nemecka a zároveň poveril nemeckú vládu a parlament, aby dôkladnejšie preverili sporný program. Toto rozhodnutie vyvolalo veľa otázok v celej Európe. Dá sa dnes ešte zmysluplne rozlišovať medzi fiškálnou a monetárnou politikou, ako to urobil nemecký súd, alebo má pravdu najvyšší európsky súd, keď hovorí, že takéto rozlišovanie by významne oklieštilo právomoci ECB a sťažilo/znemožnilo jej robiť si svoju prácu? Čo sa stane, ak Komisia začne “infringement procedure”, teda podá žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Nemecku za porušenie zmlúv? Bolo by riešením vzniknutého konfliktu medzi nemeckou ústavou a európskymi zmluvami otvorenie európskych zmlúv? Aký typ dodatku k Lisabonskej zmluve by to teoreticky mohol byť? S Jakubom sa však venujeme aj aktuálnemu nemecko-francúzskemu návrhu na vytvorenie Fondu obnovy pre európske ekonomiky zasiahnuté krízou. Keďže rozpočet EÚ z definície nesmie byť deficitný, rozprávame sa o tom, za akých podmienok si môže Komisia požičať peniaze na finančných trhoch a či prijatie dodatočného finančného bremena zo strany Nemecka nemôže znova niekto napadnúť na nemeckom ústavnom súde. Kladieme si tiež otázku, ako sa má pri rokovaniach o novom Fonde obnovy zachovať Slovensko? Nemecko a Francúzsko totiž jedným dychom s Fondom obnovy spomenuli aj zmenu európskych pravidiel hospodárskej súťaže tak, že by umožnili vznik tzv. „európskych šampiónov“ – čo sú to zač a prečo súčasné pravidlá bránia tomu, aby vznikali? Má Slovensko podporovať takúto zmenu pravidiel, alebo má o nej vyjednávať – ak to druhé, potom čo by malo byť cieľom takéhoto vyjednávania zo slovenskej perspektívy? Odpovede na všetky tieto otázky – a mnohé ďalšie – nájdete v podcaste Modrá vlna. Prajem príjemné počúvanie!--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

V tejto epizóde Modrej vlny sa spolu s právnikom Jakubom Joštom rozprávame o nedávnom rozhodnutí nemeckého ústavného súdu, ktorý obvinil Súdny dvor EÚ, že tento prekročil svoje právomoci, keď odobril program Európskej centrálnej banky na nákup dlhopisov členských štátov v roku 2015. Nemecký súd vo svojom rozsudku preto vyhlásil nález Súdneho dvora EÚ za neplatný na území Nemecka a zároveň poveril nemeckú vládu a parlament, aby dôkladnejšie preverili sporný program. Toto rozhodnutie vyvolalo veľa otázok v celej Európe. Dá sa dnes ešte zmysluplne rozlišovať medzi fiškálnou a monetárnou politikou, ako to urobil nemecký súd, alebo má pravdu najvyšší európsky súd, keď hovorí, že takéto rozlišovanie by významne oklieštilo právomoci ECB a sťažilo/znemožnilo jej robiť si svoju prácu? Čo sa stane, ak Komisia začne “infringement procedure”, teda podá žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Nemecku za porušenie zmlúv? Bolo by riešením vzniknutého konfliktu medzi nemeckou ústavou a európskymi zmluvami otvorenie európskych zmlúv? Aký typ dodatku k Lisabonskej zmluve by to teoreticky mohol byť? S Jakubom sa však venujeme aj aktuálnemu nemecko-francúzskemu návrhu na vytvorenie Fondu obnovy pre európske ekonomiky zasiahnuté krízou. Keďže rozpočet EÚ z definície nesmie byť deficitný, rozprávame sa o tom, za akých podmienok si môže Komisia požičať peniaze na finančných trhoch a či prijatie dodatočného finančného bremena zo strany Nemecka nemôže znova niekto napadnúť na nemeckom ústavnom súde. Kladieme si tiež otázku, ako sa má pri rokovaniach o novom Fonde obnovy zachovať Slovensko? Nemecko a Francúzsko totiž jedným dychom s Fondom obnovy spomenuli aj zmenu európskych pravidiel hospodárskej súťaže tak, že by umožnili vznik tzv. „európskych šampiónov“ – čo sú to zač a prečo súčasné pravidlá bránia tomu, aby vznikali? Má Slovensko podporovať takúto zmenu pravidiel, alebo má o nej vyjednávať – ak to druhé, potom čo by malo byť cieľom takéhoto vyjednávania zo slovenskej perspektívy? Odpovede na všetky tieto otázky – a mnohé ďalšie – nájdete v podcaste Modrá vlna. Prajem príjemné počúvanie!--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Európske riešenia krízy a nemecká ústava

Témou dnešného podcastu je radostná oslava 70. výročia Schumanovej deklarácie, ale aj trochu vytriezvujúce pripomenutie slov ďalšieho z otcov európskeho projektu Jeanna Monneta, že „Európa bude ukovaná v krízach a bude súčtom riešení prijatých pre tieto krízy.“ V tejto epizóde Modrej vlny hovorím o tom, ako jedno z takýchto riešení ohrozuje samotnú existenciu jednotného európskeho trhu. Jedným z opatrení Európskej komisie, ktoré má pomôcť členským štátom riešiť ekonomické problémy, je totiž aj uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci. Lenže to so sebou prináša aj veľké riziká. Menej zadĺžené štáty so silnými ekonomikami dávajú na štátnu pomoc “domácim” podnikom viac, než zadĺženejšie alebo ekonomicky slabšie štáty. Celková hodnota doteraz schválenej štátnej pomoci v 26 z 27 členských štátov Únie dosiahla zhruba 1900 miliárd. No viac ako polovicu tohto objemu tvorí štátna pomoc Nemecka, hoci nemecká ekonomika tvorí len štvrtinu tej európskej. Zároveň Nemecko, Rakúsko, Dánsko a Holandsko, ktoré majú najviac zdrojov, navrhujú ešte viac uvoľniť pravidlá. Problémom nie je to, že Nemecko dáva veľa, ale to, že ostatní nemôžu dať toľko, koľko treba. V štátoch, ktoré teraz investujú do pomoci firmám menej, sa bankrotu nevyhnú ani inak zdravé podniky. To bude znamenať ďalšie oslabenie ich ekonomík a zvýšenie nezamestnanosti. A nemecké, rakúske a holandské firmy budú môcť po skončení krízy lacno nakupovať fungujúce závody svojich dnešných konkurentov v štátoch Južnej Európy. Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci bez zabezpečenia rovnakej dostupnosti prostriedkov pre všetky členské štáty vážne destabilizuje nielen konkurenčné prostredie na vnútornom trhu Únie, ale v konečnom dôsledku aj menovú úniu, teda existenciu spoločnej európskej meny. Systém “zachráň sa kto môžeš” totiž spôsobí, že nožnice medzi Severom a Juhom Európy sa budú stale viac roztvárať. Žiaľ, ocitli sme sa v situácii, kedy tí, ktorí majú peňazí dosť, zásadne odmietajú spoločné európske dlhopisy a zároveň nemecký ústavný súd tento týždeň zúžil mantinely pre Európsku centrálnu banku. A nielen Holanďania, ale v tohtotýždňovom komentári napríklad už aj bývalý slovenský premiér pán Dzurinda namiesto spoločného európskeho riešenia ponúkajú štátom v problémoch len povrchné moralizovanie o zodpovednosti za dlhy - akoby nechápali vzájomnú previazanosť európskych ekonomík. Ak však riešenia formulované ako odpoveď na prebiehajúcu krízu spôsobia, že Sever Európy z nej vyjde ekonomicky ešte silnejší a Juh ešte slabší, oslabí to Európu ako celok. A to nie je ani v záujme tých najväčších a najsilnejších.  (Celý prepis nájdete na www.modravlna.eu)   ---   Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Témou dnešného podcastu je radostná oslava 70. výročia Schumanovej deklarácie, ale aj trochu vytriezvujúce pripomenutie slov ďalšieho z otcov európskeho projektu Jeanna Monneta, že „Európa bude ukovaná v krízach a bude súčtom riešení prijatých pre tieto krízy.“ V tejto epizóde Modrej vlny hovorím o tom, ako jedno z takýchto riešení ohrozuje samotnú existenciu jednotného európskeho trhu. Jedným z opatrení Európskej komisie, ktoré má pomôcť členským štátom riešiť ekonomické problémy, je totiž aj uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci. Lenže to so sebou prináša aj veľké riziká. Menej zadĺžené štáty so silnými ekonomikami dávajú na štátnu pomoc “domácim” podnikom viac, než zadĺženejšie alebo ekonomicky slabšie štáty. Celková hodnota doteraz schválenej štátnej pomoci v 26 z 27 členských štátov Únie dosiahla zhruba 1900 miliárd. No viac ako polovicu tohto objemu tvorí štátna pomoc Nemecka, hoci nemecká ekonomika tvorí len štvrtinu tej európskej. Zároveň Nemecko, Rakúsko, Dánsko a Holandsko, ktoré majú najviac zdrojov, navrhujú ešte viac uvoľniť pravidlá. Problémom nie je to, že Nemecko dáva veľa, ale to, že ostatní nemôžu dať toľko, koľko treba. V štátoch, ktoré teraz investujú do pomoci firmám menej, sa bankrotu nevyhnú ani inak zdravé podniky. To bude znamenať ďalšie oslabenie ich ekonomík a zvýšenie nezamestnanosti. A nemecké, rakúske a holandské firmy budú môcť po skončení krízy lacno nakupovať fungujúce závody svojich dnešných konkurentov v štátoch Južnej Európy. Uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci bez zabezpečenia rovnakej dostupnosti prostriedkov pre všetky členské štáty vážne destabilizuje nielen konkurenčné prostredie na vnútornom trhu Únie, ale v konečnom dôsledku aj menovú úniu, teda existenciu spoločnej európskej meny. Systém “zachráň sa kto môžeš” totiž spôsobí, že nožnice medzi Severom a Juhom Európy sa budú stale viac roztvárať. Žiaľ, ocitli sme sa v situácii, kedy tí, ktorí majú peňazí dosť, zásadne odmietajú spoločné európske dlhopisy a zároveň nemecký ústavný súd tento týždeň zúžil mantinely pre Európsku centrálnu banku. A nielen Holanďania, ale v tohtotýždňovom komentári napríklad už aj bývalý slovenský premiér pán Dzurinda namiesto spoločného európskeho riešenia ponúkajú štátom v problémoch len povrchné moralizovanie o zodpovednosti za dlhy - akoby nechápali vzájomnú previazanosť európskych ekonomík. Ak však riešenia formulované ako odpoveď na prebiehajúcu krízu spôsobia, že Sever Európy z nej vyjde ekonomicky ešte silnejší a Juh ešte slabší, oslabí to Európu ako celok. A to nie je ani v záujme tých najväčších a najsilnejších. (Celý prepis nájdete na <a href="http://www.modravlna.eu" rel="nofollow" target="_blank">www.modravlna.eu</a>) --- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Môžu pravidlá štátnej pomoci ohroziť Európu?

Témou dnešnej epizódy je financovanie obnovy európskych ekonomík. A nebudem na to sám: moje pozvanie prijala pani Lívia Vašáková, ktorá vedie sekciu ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku. Hovoríme o tom, aký veľký výpadok HDP v Európe aj na Slovensku spôsobí koronavírus a kde vziať peniaze potrebné na nový štart ekonomiky. Skúmame, či budú opatrenia, ktoré už boli prijaté na európskej úrovni, ale aj tie, ktoré sa ešte len pripravujú, dostatočné - a samozrejme hovoríme znova aj o kontroverznej téme spoločných dlhopisov, teda korona-bondov.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Témou dnešnej epizódy je financovanie obnovy európskych ekonomík. A nebudem na to sám: moje pozvanie prijala pani Lívia Vašáková, ktorá vedie sekciu ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku. Hovoríme o tom, aký veľký výpadok HDP v Európe aj na Slovensku spôsobí koronavírus a kde vziať peniaze potrebné na nový štart ekonomiky. Skúmame, či budú opatrenia, ktoré už boli prijaté na európskej úrovni, ale aj tie, ktoré sa ešte len pripravujú, dostatočné - a samozrejme hovoríme znova aj o kontroverznej téme spoločných dlhopisov, teda korona-bondov.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Financovanie obnovy európskych ekonomík

Peter Stach a Martin Jakubčo sa rozprávajú o tom, či by Európa mohla mať  cisára, či niekedy budeme súčasťou silnej európskej federácie, ale aj o tom, či Slovensko môže Európe ponúknuť aj niečo iné, ako „zdravý rozum“.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Peter Stach a Martin Jakubčo sa rozprávajú o tom, či by Európa mohla mať  cisára, či niekedy budeme súčasťou silnej európskej federácie, ale aj o tom, či Slovensko môže Európe ponúknuť aj niečo iné, ako „zdravý rozum“.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Modrá vlna x Silný výber - špeciál crossover

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická. Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita. Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu. Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze. Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“. Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie. Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph: „Základná otázka - skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“ Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude. Celý prepis podcastu je na stránke www.modravlna.eu.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Pandémia testuje vzájomnú solidaritu členských štátov - teda to, do akej miery si dokážu navzájom pomáhať. Jeden uhol pohľadu na túto solidaritu ukazuje Úniu, ktorá poskytuje logistickú podporu pre efektívnejšie koordinovanie vzájomnej pomoci členských štátov. Je tu však ešte aj druhá rovina solidarity, rovina ekonomická. Ekonomické šoky môžu mať rôznu „geometriu“, to znamená, že ekonomika sa s nimi môže vyrovnať rôznymi spôsobmi. Geometria v tvare „V“ znamená, že po odchýlení sa od rastovej trajektórie sa krivka vráti naspäť, pretože vďaka vyššiemu rastu dobehne výpadok spôsobený krízou. Neprišlo k hlbšiemu kolapsu a vďaka tomu sa zachovala pracovná sila, predišlo sa oslabeniu pracovných schopností a tým pádom sa zachovala efektivita. Druhým scenárom je takzvaná „U“-geometria – náhly pokles rastu spôsobený krízou sa už nikdy nevráti do pôvodnej predkrízovej trajektórie. Tempo rastu sa po čase obnoví na pôvodnú úroveň, ale skutočne dosiahnutá hodnota rastu zostane nižšia, než pôvodne očakávaný rast ekonomiky, teda ak by neprišla kríza. U-geometria znamená, že kríza negatívne zasiahla pracovnú silu a efektivitu. Posledný, tretí scenár vystihuje písmeno „L“. Je to najhorší scenár, pretože ekonomika sa v ňom po kríze nielenže nedokázala vrátiť na pôvodnú trajektóriu rastu, ako by to bolo pri „V“-geometrii, ale na rozdiel od „U“ geometrie sa spomalilo aj tempo jej rastu. To znamená, že rozdiel medzi pôvodnou rastovou trajektóriou a reálne dosiahnutou hodnotou HDP sa časom ďalej zväčšuje. Graf v podobe písmena „L“ znamená, že ekonomika utrpela štrukturálne škody na strane vstupov, či už ide o kapitál, prácu alebo produktivitu. Príkladom krajiny, ktorej ekonomika sa po kríze uberá podľa tohto posledného scenára, je Grécko po nedávnej finančnej kríze. Ekonomické opatrenia, ktoré dnes prijímajú všetky európske vlády, majú za cieľ predísť tomu, aby škody spôsobené koronavírom vyvolali negatívne štrukturálne zmeny v ekonomikách členských štátov Únie. Inými slovami, ide o to, či sa Európa a jej ekonomiky budú uberať podľa scenára „V“ alebo „U“. A v prípade Talianska a Grécka možno aj o to, aby sa vyhli scenáru „L“. Je v záujme Európy ako celku, aby súčasná ekonomická kríza vyvolaná ochorením COVID-19 systémovo nepoškodila ekonomiky Talianska, Španielska, Grécka, Portugalska, a už vôbec nie Francúzska. Ich oslabenie by viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti, sociálnym nepokojom, tlakom na opustenie eura ako spoločnej meny a v konečnom dôsledku k rozpadu Európskej únie. Asi najlepšie vystihol podstatu problému článok nazvaný „Holé emócie a nezaplatiteľný dlh vynášajú na povrch bublajúci konflikt medzi Severom a Juhom EÚ“, ktorý vyšiel 8. apríla v novinách The Telegraph: „Základná otázka - skutočná federácia alebo návrat k post-euro suverenite? – sa musí vyriešiť tak alebo onak skôr, ako táto pandémia skončí. Projekt EÚ môže prežiť jednu hospodársku depresiu na potupenom juhu. Nemôže prežiť dve.“ Predstava, že dlhy Talianov, Grékov a Španielov by mali byť aj našimi dlhmi, je slovenskému chápaniu sveta veľmi vzdialená. Ale možno by stálo za pokus pozrieť sa na to z iného konca. Nielen bezpečnosť, ale dokonca aj miesto na slnku niečo stojí. Nie je zadarmo. Ak chceme mať toto miesto na slnku a volať ho Slovensko aj o 20, 30, 50, 100 rokov, musíme sa začať k Talianom, Španielom, Grékom, Francúzom správať, akoby to boli tiež „naši“. Akoby ich dejiny boli aj našimi dejinami, ich kultúra aj našou kultúrou, ich budúcnosť aj našou budúcnosťou – a ich dlhy aj našimi dlhmi. Lebo alternatívou je len to, že dlhy Číny alebo Ruska budú aj našimi dlhmi, ale naše miesto na slnku už jednoducho nebude. Celý prepis podcastu je na stránke <a href="http://www.modravlna.eu/" rel="nofollow" target="_blank">www.modravlna.eu</a>.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Korona, ekonomika, euro a Únia

Pandémia zasiahla nielen naše individuálne životy, súkromné aj pracovné, ale aj celú európsku ekonomiku. A hoci starosť o zdravie a v tomto prípade aj životy je na prvom mieste, je dôležité hovoriť aj o európskej ekonomike ochromenej koronavírom. Nuž a práve ona je témou dnešného podcastu. Všetky európske vlády sa dnes snažia viac-menej o to isté: „zamraziť“ svoje národné ekonomiky tak, ako boli pred rozšírením nákazy, a potom neskôr ich znovu naštartovať. To samozrejme nie je žiaden lacný špás. Vo Francúzsku sa napríklad vláda zaviazala zaplatiť 85 percent mzdy pracovníkov, ktorých firma neprepustí, ale skráti im namiesto toho úväzky. A vládni experti odhadujú, že 2 mesiace účinnosti tohto opatrenia budú vládu stáť zhruba 10 mld euro. Európska komisia navrhla (a Európsky parlament tento týždeň už aj schválil), že doposiaľ nevyčerpané rezervy v štrukturálnych a investičných fondoch vo výške 29 mld eur sa použijú na, citujem, „výdavky na operácie na podporu kapacít reakcie na krízu“. K týmto 29 miliardám treba pripočítať ďalších 8, pretože čerpanie prostriedkov z týchto fondov vyžaduje určitú mieru spolufinacovania. Takže dokopy je tu balík 37 miliárd eur. Slovensko by z neho mohlo získať zhruba 2 a pol miliardy. Popri európskom rozpočte je tu Európska centrálna banka. Tá slovami svojej prezidentky prisľúbila ďalšiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania likvidity pre banky v objeme 750 miliárd eur. No a najnovším návrhom je využitie takzvaného Eurovalu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu, v ktorom je k dnešnému dňu k dispozícii ďalších približne 400 miliárd eur. Z neho by Slovensko mohlo dostať necelé 2 miliardy. Keď to všetko zrátame, tak na európskej úrovni v tejto chvíli je alebo onedlho bude k dispozícii takmer 1,2 bilióna eur – a to pre všetky členské štáty. Na stole je ešte jeden návrh. Oficiálne je pod ním podpísaných zatiaľ 9 členských štátov, ale pokiaľ viem, zásadne ho odmietajú len štyri: Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko. Týmto návrhom je vydanie spoločných európskych „korona-bondov“, teda jednorazová emisia spoločných európskych dlhopisov. Oproti minulosti však nastal určitý posun: argumenty proti eurobondom začínajú byť technické („aj tak sa to nedá“) a časové („ešte nie je tá správna doba, urobme najprv všetko ostatné, a potom uvidíme“). Kategorické „nie“ sa vytratilo. Aj v zápase o budúci sedemročný rozpočet Únie stoja proti sebe „sporivé“ členské štáty, ktoré chcú európsky rozpočet udržať v objeme jedného percenta hrubého národného dôchodku EÚ a na druhej strane tí ostatní, ktorí ho chcú posilniť. Predsedníčka Komisie pani von der Leyen pravdepodobne počíta s tým, že v jednom alebo druhom spore budú musieť štáty, ktoré sú čistými platcami do európskeho rozpočtu, ustúpiť. A zdá sa, že v takom prípade by bola radšej, ak by to bolo pri rozpočte.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Pandémia zasiahla nielen naše individuálne životy, súkromné aj pracovné, ale aj celú európsku ekonomiku. A hoci starosť o zdravie a v tomto prípade aj životy je na prvom mieste, je dôležité hovoriť aj o európskej ekonomike ochromenej koronavírom. Nuž a práve ona je témou dnešného podcastu. Všetky európske vlády sa dnes snažia viac-menej o to isté: „zamraziť“ svoje národné ekonomiky tak, ako boli pred rozšírením nákazy, a potom neskôr ich znovu naštartovať. To samozrejme nie je žiaden lacný špás. Vo Francúzsku sa napríklad vláda zaviazala zaplatiť 85 percent mzdy pracovníkov, ktorých firma neprepustí, ale skráti im namiesto toho úväzky. A vládni experti odhadujú, že 2 mesiace účinnosti tohto opatrenia budú vládu stáť zhruba 10 mld euro. Európska komisia navrhla (a Európsky parlament tento týždeň už aj schválil), že doposiaľ nevyčerpané rezervy v štrukturálnych a investičných fondoch vo výške 29 mld eur sa použijú na, citujem, „výdavky na operácie na podporu kapacít reakcie na krízu“. K týmto 29 miliardám treba pripočítať ďalších 8, pretože čerpanie prostriedkov z týchto fondov vyžaduje určitú mieru spolufinacovania. Takže dokopy je tu balík 37 miliárd eur. Slovensko by z neho mohlo získať zhruba 2 a pol miliardy. Popri európskom rozpočte je tu Európska centrálna banka. Tá slovami svojej prezidentky prisľúbila ďalšiu vlnu kvantitatívneho uvoľňovania likvidity pre banky v objeme 750 miliárd eur. No a najnovším návrhom je využitie takzvaného Eurovalu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu, v ktorom je k dnešnému dňu k dispozícii ďalších približne 400 miliárd eur. Z neho by Slovensko mohlo dostať necelé 2 miliardy. Keď to všetko zrátame, tak na európskej úrovni v tejto chvíli je alebo onedlho bude k dispozícii takmer 1,2 bilióna eur – a to pre všetky členské štáty. Na stole je ešte jeden návrh. Oficiálne je pod ním podpísaných zatiaľ 9 členských štátov, ale pokiaľ viem, zásadne ho odmietajú len štyri: Nemecko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko. Týmto návrhom je vydanie spoločných európskych „korona-bondov“, teda jednorazová emisia spoločných európskych dlhopisov. Oproti minulosti však nastal určitý posun: argumenty proti eurobondom začínajú byť technické („aj tak sa to nedá“) a časové („ešte nie je tá správna doba, urobme najprv všetko ostatné, a potom uvidíme“). Kategorické „nie“ sa vytratilo. Aj v zápase o budúci sedemročný rozpočet Únie stoja proti sebe „sporivé“ členské štáty, ktoré chcú európsky rozpočet udržať v objeme jedného percenta hrubého národného dôchodku EÚ a na druhej strane tí ostatní, ktorí ho chcú posilniť. Predsedníčka Komisie pani von der Leyen pravdepodobne počíta s tým, že v jednom alebo druhom spore budú musieť štáty, ktoré sú čistými platcami do európskeho rozpočtu, ustúpiť. A zdá sa, že v takom prípade by bola radšej, ak by to bolo pri rozpočte.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Ekonomika v čase cholery

11. marca oznámil americký prezident pán Donald Trump, že na najbližších 30 dní Spojené štáty americké pozastavia cestovanie z Európy do USA. V jeho príhovore odznela okrem iného aj veta: “Európska únia nedokázala prijať rovnaké bezpečnostné opatrenia a neobmedzila cestovanie z Číny a iných rizikových oblastí.” Európa v krízových situáciách, ako je táto, nefunguje najlepšie. Je to ako s eurom: menová únia nebude nikdy dobre fungovať bez fiškálnej únie a európskeho ministerstva financií. Podobne schengenský priestor a s ním spojená sloboda pohybu po území celej EÚ nebude nikdy dobre fungovať bez federálneho orgánu výkonnej moci, ktorý dokáže nielen prijímať rozhodnutia, ale ich aj realizovať. Len členské štáty môžu rozhodnúť o zákaze vstupu občanov tretích krajín postihnutých infekčným vírusom na územie Únie. Nemôže to urobiť ani pani Stella Kyriakides, komisárka zodpovedná za oblasť verejného zdravia a bezpečnosť potravín, ani predsedníčka Komisie pani Ursula von der Leyen, ani predseda Európskej rady pán Charles Michel. Máme zdieľaný schengenský priestor, v ktorom slobodne cestujeme, žijeme, študujeme a pracujeme – a teda aj prenášame vírusy – no nemáme jednu autoritu, ktorá by mohla svojím rozhodnutím obmedziť vstup ľudí prichádzajúcich z rizikových oblastí do tohto priestoru. To, čo v súčasnom právnom rámci nedokončenej európskej federácie môže Komisia ako výkonný organ Únie robiť, to aj robí. Predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen, tieto aktivity rozdelila do akýchsi troch pilierov – jeden je zdravotnícky, druhý sa týka mobility a tretí ekonomiky. Všetko sú to však len podporné aktivity, ktoré majú pomôcť členským štátom, pretože na viac Komisia pri súčasných zmluvách nemá - ani právomocí, ani peňazí. To treba pripomenúť vždy, keď niekto začne kritizovať Brusel, že robí málo, alebo dokonca nič. Koronavírus nám pripomenul, že práve v krízových momentoch sa ukazuje nedokončenosť celého európskeho projektu. Túto nedostatočnosť je potrebné odstrániť – v opačnom prípade o Európsku úniu pod tlakom nepriaznivých okolností skôr či neskôr prídeme. A to by pre Slovensko ako malý štát bola pohroma existenčných rozmerov. No už dnes nás, teda Úniu, tí druhí berú ako jeden fungujúci celok. A od toho sa odvíjajú aj ich očakávania a nároky na nás. Treba len, aby sme sa s týmito nárokmi a očakávaniami stotožnili aj my sami.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

11. marca oznámil americký prezident pán Donald Trump, že na najbližších 30 dní Spojené štáty americké pozastavia cestovanie z Európy do USA. V jeho príhovore odznela okrem iného aj veta: “Európska únia nedokázala prijať rovnaké bezpečnostné opatrenia a neobmedzila cestovanie z Číny a iných rizikových oblastí.” Európa v krízových situáciách, ako je táto, nefunguje najlepšie. Je to ako s eurom: menová únia nebude nikdy dobre fungovať bez fiškálnej únie a európskeho ministerstva financií. Podobne schengenský priestor a s ním spojená sloboda pohybu po území celej EÚ nebude nikdy dobre fungovať bez federálneho orgánu výkonnej moci, ktorý dokáže nielen prijímať rozhodnutia, ale ich aj realizovať. Len členské štáty môžu rozhodnúť o zákaze vstupu občanov tretích krajín postihnutých infekčným vírusom na územie Únie. Nemôže to urobiť ani pani Stella Kyriakides, komisárka zodpovedná za oblasť verejného zdravia a bezpečnosť potravín, ani predsedníčka Komisie pani Ursula von der Leyen, ani predseda Európskej rady pán Charles Michel. Máme zdieľaný schengenský priestor, v ktorom slobodne cestujeme, žijeme, študujeme a pracujeme – a teda aj prenášame vírusy – no nemáme jednu autoritu, ktorá by mohla svojím rozhodnutím obmedziť vstup ľudí prichádzajúcich z rizikových oblastí do tohto priestoru. To, čo v súčasnom právnom rámci nedokončenej európskej federácie môže Komisia ako výkonný organ Únie robiť, to aj robí. Predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen, tieto aktivity rozdelila do akýchsi troch pilierov – jeden je zdravotnícky, druhý sa týka mobility a tretí ekonomiky. Všetko sú to však len podporné aktivity, ktoré majú pomôcť členským štátom, pretože na viac Komisia pri súčasných zmluvách nemá - ani právomocí, ani peňazí. To treba pripomenúť vždy, keď niekto začne kritizovať Brusel, že robí málo, alebo dokonca nič. Koronavírus nám pripomenul, že práve v krízových momentoch sa ukazuje nedokončenosť celého európskeho projektu. Túto nedostatočnosť je potrebné odstrániť – v opačnom prípade o Európsku úniu pod tlakom nepriaznivých okolností skôr či neskôr prídeme. A to by pre Slovensko ako malý štát bola pohroma existenčných rozmerov. No už dnes nás, teda Úniu, tí druhí berú ako jeden fungujúci celok. A od toho sa odvíjajú aj ich očakávania a nároky na nás. Treba len, aby sme sa s týmito nárokmi a očakávaniami stotožnili aj my sami.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Koronavírus ako argument v prospech európskej federácie

Nový európsky ideál, ktorý sa formuje, sľubuje „Úniu, ktorá chráni“: chráni pred klimatickou zmenou, chudobou, nezamestnanosťou, nespravodlivosťou, hladom, nedostatkom energie, nelegálnou migráciou, monopolmi, globálnymi veľmocami, vojenskými hrozbami aj terorizmom... Realizácia tohto ideálu je však do veľkej miery závislá od verejných investícií do prísľubov, ktoré dáva. A prebiehajúce rokovania o európskom viacročnom finančnom rámci na najbližších sedem rokov naznačujú, že kontrast medzi ideálom a jeho realizáciou bude veľký – tak, ako vždy; tak, ako v každom ľudskom spoločenstve. Udržať Únie pohromade pod tlakom veľkých zmien, ktoré prichádzajú, je možné len pri určitej miere pokrytectva pri prijímaní politických rozhodnutí - teda schopnosti uspokojiť aj niekedy protirečivé požiadavky členských štátov a ďalších záujmových skupín. Katastrofu môže odvrátiť len viera, že demokracia nám umožňuje rozsúdiť naše vzájomné konflikty na úrovni členských štátov aj ideologických táborov, pričom každá strana dostane menej, než by chcela.--- Send in a voice message: https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message

Nový európsky ideál, ktorý sa formuje, sľubuje „Úniu, ktorá chráni“: chráni pred klimatickou zmenou, chudobou, nezamestnanosťou, nespravodlivosťou, hladom, nedostatkom energie, nelegálnou migráciou, monopolmi, globálnymi veľmocami, vojenskými hrozbami aj terorizmom... Realizácia tohto ideálu je však do veľkej miery závislá od verejných investícií do prísľubov, ktoré dáva. A prebiehajúce rokovania o európskom viacročnom finančnom rámci na najbližších sedem rokov naznačujú, že kontrast medzi ideálom a jeho realizáciou bude veľký – tak, ako vždy; tak, ako v každom ľudskom spoločenstve. Udržať Únie pohromade pod tlakom veľkých zmien, ktoré prichádzajú, je možné len pri určitej miere pokrytectva pri prijímaní politických rozhodnutí - teda schopnosti uspokojiť aj niekedy protirečivé požiadavky členských štátov a ďalších záujmových skupín. Katastrofu môže odvrátiť len viera, že demokracia nám umožňuje rozsúdiť naše vzájomné konflikty na úrovni členských štátov aj ideologických táborov, pričom každá strana dostane menej, než by chcela.--- Send in a voice message: <a href="https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message" rel="nofollow" target="_blank">https://podcasters.spotify.com/pod/show/modravlna/message</a>

Hľadanie dohody o rozpočte: Pokrytectvo, demokracia a ochota ustúpiť

Modrá vlna

The best philosophy podcast episodes. Asking questions about how to live a better life, what it means to be and do good, to the idea of God. This topic includes episodes that bring about important questions that everyone should be asking themselves. Add episodes you're interested into your queue below!

Best Episodes on Practical Philosophy & How To Live

The best podcasts about ourselves as well as the world through the lense of Science. Specific topics include things about our brain, emotions to biology, physics and more!